Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 2

Beseda o Lakotoch

Lakotskí Indiáni

beseda o IndiánochDňa 23.5.2012 sme na podnet environmentálneho krúžku privítali v priestoroch SZŠ Harmónia Romana Hawran Lacha s jeho pomocníčkou Sisou. Pripravili nám pútavú výstavku s besedou o Lakotských Indiánoch (Siuxovia).
Roman rozprával o spôsobe života tohto kmeňa v minulosti i dnes. Vďaka nemu sme sa dozvedeli, že nemálo z toho, čo sme videli vo filme Vinnetou, je v skutočnosti inak. Ale takisto nájdeme zaujímavosti vychádzajúce zo života kmeňa vo filme Tanec s vlkmi (Kevin Costner), ktorý bol natáčaný v lokalitách, kde dnes Lakoti žijú. Roman nás naučil ich pozdrav, pár dôležitých slov. Ukázal nám niektoré ich nástroje, ba aj jednoduchý tanečný krok!
Prezradil nám aj to, že sa so svojou rodinkou chystá odcestovať do tejto ďalekej krajiny, aby pomohli neutešený spôsob života dnešných Lakotov povzbudiť a dodať im nádej v život bez alkoholu, ktorý sa už dávnejšie stal skazou aj tohto kmeňa. Práve alkohol je ten, ktorý prispel k úpadku indiánskej cti a prepojenosti s prírodou. Roman nás upozornil na to, že keď človek pije alkohol nedáva pozor na seba ani druhých a vie robiť zlé veci. Škoda tej múdrosti, v ktorej žili. Zoberme si ponaučenie z pôvodných tradícií a spôsobu života a tiež z chýb, aby sme sa im my vyhli.
Lakoti sa pôvodne živili lovom bizónov (TATANKA). Kone (SUKAWAKA) sa k Indiánom dostali až po príchode kolonizátorov z Európy. Ich loveckými nástrojmi boli oštepy a luk (ITA ZIPA) so šípmi. Vyrábali ich z dreva a čriev zvierat. Napríklad najvhodnejším materiálom pre zhotovenie tetivy na luk bolo črevo z jeleňa. Oštep si vytvorili pevným vsunutím hrotu z kameňa alebo kosti do naštiepeného konca vhodnej palice (konára). Z uloveného zvieraťa použili všetko – mäso ako jedlo, kožu na oblečenie...ale aj napríklad tulec (WANJU) na šípy, kosti na nástroje a okrasu, kopytá, črevá, ... proste využili úplne všetko. Asi by sme sa mali nad tým zamyslieť. Možno dnešný človek tým, že má priveľa možností a zatiaľ všetkého dostatok vytvára veľa odpadu, ktorý nie je nútený zúžitkovať.
Pierko (WIYAKA) nosili Indiáni nie ako okrasu, ale ako znak hrdinstva – ako vyznamenanie. Za každý hrdinský čin dostal Indián 1 pierko. Takto vyznamenávali za hrdinské skutky aj kone. Viete, že pomenovanie koňa v Lakotštine je v preklade do slovenského jazyka svätý pes? SUKA znamená pes a WAKA svätý.
Najobľúbenejšie farby Lakotov boli žltá (ZI), červená (LUTA, SA), ktorou sa pomaľovali do boja, čierna (SAPA) značila smútok, biela (SKA) zimu a sneh.
Black Indians sú černošskí Indiáni – ľudia čiernej pleti, ktorí sa rozhodli žiť indiánskym spôsobom života.
Ak Indián spáchal trestuhodný skutok tak bol vyhnaný z kmeňa. To bol najtvrdší trest. Ani pri bojoch indiánskych kmeňov, ktorých žilo na území dnešného USA okolo 500, neprevládala krvilačnosť. Za hrdinský čin sa považovalo, ak sa bojovník dotkol špeciálnou paličkou náčelníka znepriateleného kmeňa medzi prvými. Cenili sa prvé 4 takéto dotyky. Za odmenu dostali pierko. Klamstvo nebolo prípustné a odmeny sa prideľovali podľa svedectiev druhých.
Žiaci našej školy sa pýtali aj na hry. Deti Indiánov nemali veľa času na hru, lebo sa od malička zapájali do každodenného života. Dievčatá (WICICALA) pomáhali svojim matkám (MAMA, INA) s nosením vody, starostlivosťou o típí (tak sa volá indiánsky stan), s prípravou jedla. Okrem mäsa jedli nazbierané plody, korienky. Múdrosť liečivých rastlín si odovzdávali z pokolenia na pokolenie. Chlapci (HOKSILA) sa učili loviť a bojovať. Ak predsa ostal čas na hru tak sa venovali hre podobnej dnešnému „lakrosu“, z ktorého sa vyvinul dnešný hokej. Loptu si zhotovili z kože.
Roman nás naučil dôležité veci. Medzi ne patrí aj pozdrav HAU. Priateľom sa zdravíme HAU KHOLA.
Naša školská herňa ožila atmosférou indiánov vďaka fotkám, pestrofarebnej deke, na ktorej sme si mohli popozerať a aj chytiť pravú indiánsku sekerku, náhrdelníky vyrábané z kostí. Podlahu herne zdobili podnetné múdrosti, ktoré Roman prepísal, doplnil indiánskymi ornamentmi, vytlačil a zalaminoval. Ja osobne som si od neho kúpila hneď 2, aby som aspoň trochou prispela k jeho snaženiu a osvetovej činnosti. Stretnutie s Romanom bolo veľmi príjemné a priateľské, čoho dôkazom bol aj nekonečný záujem detí, ktoré sa dlho pýtali.
Ešte niekoľko dní sa deti zdravili a múry školy akoby opakovali...
„HAU KHOLA! ... ZDRAVÍM ŤA PRIATEĽ MÔJ!“

Ak vás zaujímajú slová v Lakotštine: covecove.imrvere.cz/zdroje-a-materialy/anglicko-lakotsky-slovnik#section-7


 

Beseda o Lakotoch

beseda

beseda

beseda

beseda

beseda

beseda


 

dnes je: 27.7.2017

meniny má: Božena

podrobný kalendár


English version

3672364

Úvodná stránka